Výšivka hardanger je starodávný druh  ručnej práce, ktorá kombinuje techniku vyšívnia jednosmerných mriežok (ažur) a dvojsmerných mriežok (prelamoviek), vyšívanie na  počítané nite, jemné pavúčky a prvky šitej krajky.

    Jej pôvod je v  starovekej Perzii, kde bolo zvykom vyšívať farebnými hodvábnymi niťami na tenkej bavlnenej gáze. Odtiaľ sa rozšírila do Európy a stala se veľmi obľúbenou v Taliansku, kde bola technika odstrihovania a vyťahovania vlákien z tkaniny dotiahnutá k dokonalosti a boli pomocou nej vytvorené krásne prelamované výšivky kombinované s nádhernými krajkovými lemami. Moderný štýl tejto vyšívacej techniky pochádza z oblasti okolo krásneho Hardangerského fjordu na západnom pobreží Nórska, kam bola v 17. storočí privezená z Talianska.

    Na hardangerskú výšivku se tradične používala ľanová priadza na jemnom ľanovom plátne s väzbou 25 – 50 vlákien na 2,5 cm (čo je veľmi jemné plátno). Vyšívaciu techniku ženy z nórskeho kraja Hardanger behom rokov ďalej rozvíjali, až sa pre svoju krásu stala známou a obľúbenou po celom svete.

    Výšivka hardanger  se vypracováva na látke pravidelne tkanej, s rovnakým počtom osnovných a útkových nití, ktoré je možné dobre počítať (u nás sú to napr. bavlnené materiály ako je jednonitková kanava, panama, perlička. V zahraničí sa používá Dublinské plátno, Damaškový hardanger, Linda, Bellana, Belfast, Davosa a i..).  Priadza  se používa krútená, nejlepšia je bavlnená perlovka.